Harlan Ellison bol majster poviedok. Na vrchole tvorby zbieral ceny Hugo / Nebula – a pritom provokatívne posunul hranice literárnej fantastiky na miesta, kam si pred ním trúfol len málokto. Túto zbierku poviedok otvára jedna z jeho najslávnejších.
Nemám ústa a musím kričať
„Ako človek i autor sa snažím udržiavať veci vo vare.“ Harlan Ellison.
POVIEDKY:
Nemám ústa a musím křičet
(1967)
Harlan Ellison v komentári napísal, že nápad na túto poviedku mu vnukli ilustrácie výtvarníka D. Smitha. A že je v zásade pozitívna, humanistická a optimistická. To je pre väčšinu čitateľov prekvapením, pretože z ich pohľadu ide o desivú nočnú moru plnú mučenia, mrzačenia a vraždenia. Niet divu, že poviedka dodnes budí toľko kontroverzných názorov.
Ale v prvom rade je to dobre napísané sci-fi z postapokalyptického sveta, ovládnutého všemocným počítačom nazvaným SUM. A je to príbeh piatich ľudí, ktorých SUM naveky uväznil vo svojich nekonečných útrobách ako v pekle, aby si na nich vybil svoju nenávisť k ľudstvu.
Čo je na tejto poviedke tak výnimočné? Okrem silného nápadu a šokujúceho záveru, je to jej štýl – drsný, dravý a vášnivo tryskajúci z hlbín podvedomia. Harlan Ellison nepísal „sterilne čisté a spoločensky korektné“ poviedky. Neváhal sa ponoriť do temnoty a vytiahnuť odtiaľ motívy, ktoré aj dnes rozhorčia a pobúria niektorých čitateľov.
Pre nás ostatných – je to magický príbeh tak inšpiratívny a mnohovýznamový, že pri každom ďalšom prečítaní v ňom objavíme ďalší kúsok tajomstva – a áno, Harlan Ellison mal pravdu, že na pozadí všetkého zla je to pozitívny príbeh o hrdinstve a odvahe. Jedna zo zásadných sci-fi poviedok, ktorú nemusíte mať radi, ale nemôžete ju ani ignorovať – ak sa skutočne zaujímate o SF.
Velký Sam byl můj kamarád
(1958)
…
Oči prachu
(1959)
Na planéte Topaz uctievajú krásu a mladosť – aké podobné našej Zemi! Ale na Topaze sú všetci dokonale krásni, a všetko je krásne dokonalé. Až na jeden zamilovaný párik – slepca Broomalla a ženu menom Ordak. A plod ich lásky, ktorý ukrývajú v tajnej izbe hlboko v podzemí. Pretože ak by sa o ňom dozvedeli ľudia – tí krásou posadnutí, dokonalí ľudia – bol by to jeho koniec.
„… měl oči prachu a oči prachu viděli, co nelze vidět, a duše v něm byla líbeznou duší snivce.“
Jak nás vidí jiný
(1964)
Vesmírna loď s troma ľuďmi na palube stroskotala na cudzej planéte. Podivná miestna forma inteligentného života s nimi komunikuje pomocou obrazov, zhmotňujúcich ich myšlienky, pocity a povahy. A to môže byť smrteľne nebezpečné – najmä, ak ide o výbušnú kombináciu posádky v zložení: 2 muži + 1 žena.
Samobol
(1964)
Paul po rozchode s Georgette trpí nočnými morami. V snoch za ním prichádzajú zabijaci, jeden za druhým – a on s nimi zvádza boj na život a na smrť. Osamelosť zaháňa známosťami na jednu noc, a pritom prepadá stále väčšiemu desu z prízračného stvorenia, ktoré sa vyformovalo z jeho vášne a zúfalstva v kúte pri prádelníku. Poviedka je napísaná náročným, ale vynikajúcim štýlom, pripomínajúcim najlepšie poviedky Stephena Kinga.
„Je to fantasy, svým způsobem, ale zvláštního typu. Je o děsu mysli.“ Harlan Ellison.
Drakobijcův sebeklam
(1966)
…
Pěkná Maggie Mincička
(1967)
Uprostred hluku kasína, cvakania žetónov a výziev krupiérov, prebieha tichá súkromná dráma jedného z hráčov, polapeného silou, ktorá už nepochádza z nášho sveta. Ale ešte predtým sa čosi veľmi zlé stalo istej Maggie, práve keď vyhrala jackpot na hracom automate na strieborné doláre:
„Teď vyhlíží zevnitř, z nitra předpeklí, které se stalo jejím vlastním očistcem…“
Moje hodnotenie knihy:
Recenzovaná kniha:
- Nemám ústa a musím křičet. Harlan Ellison. Praha, 2020, Dobrovský. Krásne vytlačená kniha v pevnej väzbe s prebalom. Radosť čítať – aj vďaka prekladateľovi, ktorý odviedol vynikajúcu prácu.
- Pôvodná zbierka poviedok „I Have No Mouth and I Must Scream“ vyšla v USA v roku 1967.
- https://en.wikipedia.org/wiki/Harlan_Ellison
Kam ďalej?
Prečítajte si online:
© Roman Plencner.
AntiSpam: komentáre obsahujúce url adresu (www, http, https) sú automaticky vymazané.
Zrelé, dospelé poviedky pre zrelých, dospelých čitateľov. Nie všetky poviedky z knihy spadajú pod sci-fi, ale titulná „Nemám ústa a musím kričať“ je jednou z najlepších SF poviedok vôbec.