Výprava k hviezde Betelgeuze skončila katastrofou, keď na planéte Soror narazila na inteligentný život. Na základe tohto klasického sci-fi románu z roku 1963 vznikol slávny film Planéta opíc (1968), na ktorom sa ako scenárista podieľal aj Rod Serling (The Twillight Zone…).
Najprv recenzia románu:
Planéta opíc
Preletieť temným vesmírom 300 svetelných rokov, a natrafiť na planétu s rovnakými životnými podmienkami ako na Zemi – to poteší každého astronauta. Rozoznať už počas pristávania známky civilizácie je úžasným prekvapením. Ale nájsť na cudzej planéte ľudské stopy a napokon ľudí, to je ako sen.
Ale čosi nie je v poriadku. Tí ľudia sú síce krásni, ale správajú sa ako… opice. Hryzú, škriabu, žijú nahí v lese a nevedia rozprávať. Nepoužívajú žiadne nástroje, a úsmev astronauta u nich prebúdza agresivitu. Kto je teda pánom na tejto planéte, ak nie ľudský rod?
Na planéte Soror vládnu inteligentné, civilizované opice. Žijú v domoch, používajú autá a lietadlá, chodia na poľovačky. Mocné gorily, múdre šimpanzy aj vedci v podobe orangutanov žijú a správajú sa ako ľudia. Skutoční ľudia sú pre nich len zver na odstrel alebo na laboratórne pokusy. Sen astronauta sa mení na nočnú moru.
Ak vám to pripomína planétu Zem a najmä našu civilizáciu naruby, nemýlite sa. Pierre Boulle sa inšpiroval našim neľudským prístupom k zvieratám. Ale dokázal to napísať bez filozofického moralizovania, vo forme svižného, dobre šlapajúceho sci-fi príbehu, s desivým koncom ako sa patrí.
Zaujímavé čítanie – najmä pre toho, kto ešte nevidel film z roku 1968.
Moje hodnotenie knihy:
Film: Planéta opíc (1968)
- Planet of the Apes
- réžia: Fraklin J. Schaffner
- scenár: R. Serling a M. Wilson
- rozpočet: 5,8 milióna USD
- tržby: 33,3 milióna USD
- USA
Úvodné scény a dialógy nie sú ničím výnimočné, skôr naopak – pripomínajú typický nízkonákladový film svojej doby. Aj do kozmickej lode investovali tvorcovia len nevyhnutné minimum, takže sa nám ju takmer neodvážili ukázať. Napriek tomu sa im podarilo od prvej chvíle vytvoriť skvelú atmosféru dobrodružnej science-fiction, plnú očakávania.
Film začína klasickým SF motívom, teda stroskotaním na neznámej planéte a prieskumom. Zvrat nastáva – podobne ako v knihe – keď astronauti nájdu stopu ľudskej nohy. Nasleduje prvé stretnutie s ľuďmi, a už sú tu opice na koňoch vyzbrojené puškami, aby nám predviedli masaker ľudského druhu.
Akčné scény a lov ľudí pôsobia veľmi presvedčivo. Niektoré momenty – napríklad gorily fotiace sa pred úlovkami – sú komickou paródiou ľudskej spoločnosti. Väčšina záberov tak zábavná nie je a vedie skôr k zamysleniu až zahanbeniu príslušníkov rodu homo sapiens. Pretože ukrutnosti voči slabším tvorom, ako ich vidíme vo filme, sú bežnou súčasťou našej civilizácie.
V závere filmovej podoby vyznieva Planéta opíc ako protivojnové dielo. Tvorcovia filmu teda opustili nenápadné posolstvo a varovanie románovej predlohy. Aby sme si ho pripomenuli, uvádzam citát z knihy ako spisovateľovu odpoveď na otázku: ako došlo k tomu, že si ľudia a opice vymenili miesta?
„Začali jsme být líní myslet.“
Ďalšie filmy
- Do vnútra Planéty opíc (1970)
- Útek z Planéty opíc (1971)
- Dobytie Planéty opíc (1972)
- Bitka o Planétu opíc (1973)
- Planéta opíc (2001 – remake)
- Zrodenie Planéty opíc (2011)
- Úsvit Planéty opíc (2014)
- Vojna o Planétu opíc (2017)
Ako vidno, opice idú na dračku.
Zdroje:
- recenzovaná kniha: Planeta opic, Pierre Boulle, vydal BB art v Prahe v roku 2000 s výborným českým prekladom p. Josefa Hajného
- https://cs.wikipedia.org/wiki/Planeta_opic_(rom%C3%A1n)
- https://cs.wikipedia.org/wiki/Planeta_opic_(film,_1968)
- https://cs.wikipedia.org/wiki/Pierre_Boulle
Kam ďalej?
Vyberte si z obsahu tohto webu:
© Roman Plencner.
AntiSpam: komentáre obsahujúce url adresu (www, http, https) sú automaticky vymazané.
Román „Planéta opíc“ (Pierre Boulle) patrí medzi ľahko čitateľné populárne príbehy ako napríklad „Deň trifidov“ (John Wyndham) alebo „Malevil“ (Robert Merle). Tieto tvoria v SF príjemný protipól ťažšiemu čítaniu, akým je „Solaris“ (Stanisław Lem) alebo hard sci-fi Larryho Nivena.