Temná vízia gigantického Mullerdómu, ktorého tisíc poschodí skrýva tisíc tvárí zla – zločiny a ukrutnosti každého druhu. Najslávnejší český dystopický román na pomedzí sna a science-fiction.
Dům o tisíci patrech
- Jan Weiss – 1928
Na začiatku bol objav zázračného kovu solium:
„… z něhož se staví letadla na hvězdy.“
A samozrejme, Ohisver Muller, pán Mullerdómu. Najprv ho však musel postaviť – nie vlastnými rukami, ale rukami zotročených robotníkov, ktorí zaplatili zrakom za vedľajšie účinky solia. Pretože tisícposchodový Mullerdóm je postavený z betónu a solia, ľahkého ako vzduch.
Ale ešte predtým tu boli hviezdy a pradávna ľudská túžba k nim doletieť. Preto v Mullerdóme vznikla firma:
Exportní a importní společnost "Vesmír" - doprava na hvězdy.
Z hviezd sa však nikto – nikdy – nevrátil späť. Ale to nie je jediná záhada Mullerdómu, na ktorého najvyšších poschodiach sa neustále stavajú ďalšie, a pod ktorého základmi je skryté jediné nálezisko solia na Zemi.
Zvonku prakticky nedostupný Mullerdóm (nazývaný aj Mullerton) je svetom sám o sebe. Poschodia sú rozdelené podľa spoločenských vrstiev – najnižších sto poschodí tvorí klenotnicu Ohisvera Mullera, ktorý v nej nazhromaždil nesmierne bohatstvo.
Na ďalších sto poschodiach je Gedonia – mesto blaženosti:
„Zde se vyrábějí tělesné i duševní blaženosti cestami chemickými i mechanickými a jsou celé stupnice, po nichž možno tělo i duši umučit rozkošemi.“
Gedonia, plná tajných zákutí, skrytých priechodov a brlohov rozkoše, je určená pre najbohatších obyvateľov Mullerdómu. Aby sa v tomto labyrinte nikto nevyznal, jeho staviteľa zamuroval Muller v jednom z výklenkov.
Pár stoviek poschodí vyššie je ďalšie významné mesto – West-Wester, mesto dobrodruhov. Obludné indivíduá, nájomní vrahovia, traviči, drogoví dealeri – ale aj prostitútky či predajcovia snov – tu ponúkajú svoje služby a celý West-Wester je plný reklamných nápisov.
Pozor na záda! Výklenek vlevo!
Nad West-Westerom sú továrne. Čím vyššie poschodie, tým väčšia bieda – nad továrňami sú nemocnice, chudobince a starobince, blázince, väzenia a mučiarne, a napokon… krematóriá. Vyhladované davy otrokov sa však so svojim osudom nezmierili.
„Revoluce! Otroci se vzbouřili v tovární čtvrti! Povstání zachvátilo již osmdesát pater.“
Dům o tisíci patrech tak symbolizuje situáciu, v akej sa nachádzal kapitalistický svet začiatkom 20. storočia. Tak ako Herbert G. Wells vo svojom Stroji času a ďalších dielach, ani Jan Weiss nemohol byť nevšímavý k sociálnym problémom svojej doby.
Nad tým všetkým ale vyniká príbeh, v ktorom stojí proti sebe odvaha a láska na jednej strane, zhýralosť a ukrutnosť na strane druhej. Ďalšia sci-fi rozprávka o boji dobra a zla – podobne ako v Star Wars – ale namiesto vesmírnych priestorov sa odohráva v šialenom svete Mullerdómu.
Brok zatajil dech. A dříve nežli mohl uskočit, ucítil ostré, žhavé drápy na hrdle.
Hrdina príbehu – detektív Petr Brok – najprv musí zistiť, kto vlastne je, potom musí zachrániť unesenú princeznú, bojovať proti silám zla, odhaliť desivú pravdu o letoch ku hviezdam, aby sa napokon postavil zoči-voči hlavnému zloduchovi v podobe Ohisvera Mullera.
Ale pritom ho ochromujú horúčkovité vízie a strašné, mrákotné sny, počas ktorých je strhávaný do paralelného sveta. V recenzii som úmyselne namiesto snových a psychologických aspektov tohto mnohovýznamového diela zdôraznil vedecko-fantastickú rovinu románu, na ktorú by bol pyšný aj Herbert G. Wells.
Jan Weiss obohatil dej podivnosťami a ľudskými slabosťami, neváhal spraviť z princeznej Tamary erotický objekt a Mullerdóm plný fantastických vynálezov rozbúril vášňami. Podarilo sa mu tak napísať svoj vrcholný román a obohatiť českú fantastiku o jedno z najlepších diel.
„Neboj se, stařečku,“ zašeptal do vytřeštěných oček Schwarzových, „tobě Sio již neublíží… Či se bojíš, že se scvrkneš ještě o sto let?“
Moje hodnotenie knihy:

Zdroje:
- Recenzovaná kniha: Dům o tisíci patrech. Jan Weiss. Praha – Dobrovský – 2021. Luxusné vydanie v pevnej väzbe s prebalom. Pôsobivá grafická úprava mullertonských reklám a iných špeciálnych textov. Predlohou bolo vydanie z roku 1958, príjemným spôsobom redakčne doladené. Škoda len, že kniha neobsahuje žiadny doslov o Janovi Weissovi a jeho tvorbe.
- https://cs.wikipedia.org/wiki/Jan_Weiss
Kam ďalej?
Prečítajte si online:
© Roman Plencner.
AntiSpam: komentáre obsahujúce url adresu (www, http, https) sú automaticky vymazané.
„Dům o tisíci patrech“ je majstrovské dielo. Slabinou románu je jeho záver, ktorý napríklad aj p. Neff označil za priznanie autorskej prehry (kniha „Něco je jinak“, str. 197). Nedajte sa tým odradiť a „Dům o tisíci patrech“ si určite prečítajte.