Frankenstein | Mary Shelley | Recenzia

Švajčiarsko, podivne tmavé a chladné leto 1816. Vo vile Diodati neďaleko Ženevského jazera sa stretli básnici lord Byron a Percy B. Shelley. Spoločnosť im robil lordov priateľ – lekár John Polidori, a Shelleyho milenka Mary W. Godwinová.

Neboli to ľahké časy a nebolo to obyčajné leto. Len pred rokom Napoleon prehral bitku pri Waterloo – teraz chradol v exile na ostrove Svätá Helena. Európa sa ešte nespamätala z následkov napoleonských vojen a bola na pokraji hladomoru.

Výbuchy sopiek v posledných rokoch ochladili klímu, keď častice sopečného prachu v atmosfére zatienili slnečné svetlo. Erupcia indonézskej sopky Tambora klimatickú katastrofu zavŕšila. Rok 1816 sa stal rokom bez slnka.

Mary W. Godwinová a jej priatelia si krátili nekonečné večery rozprávaním duchárskych príbehov. Napokon sa lord Byron a Percy Shelley rozhodli, že napíšu nové strašidelné príbehy. Dopadlo to však inak.

John Polidori napísal poviedku The Vampire, azda inšpirovanú nápadom lorda Byrona. Ale Mary začala písať dielo, z ktorého vznikol prvý science-fiction román na svete – aj keď súčasníci ho prijali „len“ ako ďalší gotický horor obohatený o „vedecký“ fantastický prvok. A možno mali pravdu…

Frankenstein, čiže moderný Prometheus

Základom románu je príbeh Victora Frankensteina, ktorý vedeckým experimentom stvoril a oživil monštrum poskladané z ukradnutých častí tiel mŕtvych ľudí.

Román vzbudil v predviktoriánskom Anglicku rozporuplné reakcie, keď začiatkom roku 1818 vyšiel (najprv anonymne) pod názvom Frankenstein, čiže moderný Prometheus – v originále Frankenstein; or, The Modern Prometheus.

Medzitým si Shelleyho nešťastná prvá manželka Harriet vzala život… a z Mary Godwinovej sa stala pani Shelleyová. Ale vráťme sa späť k románu, ktorého dej umiestnila Mary Shelley do minulosti – odohráva sa v 18. storočí, čo je zrejmé z datovania listov v úvode knihy.

Hlavný hrdina románu Victor Frankenstein, poháňaný vedeckými ambíciami a zmietaný nepokojom, v skutočnosti stvoril a oživil človeka. Nie umelého androida bez citov, ale vášnivú bytosť s ľudským mozgom a ľudskou dušou v obludnom tele – stvoril človeka v podobe netvora, túžiaceho po láske a prijatí.

Tento netvor však nikdy nedostal ani len vlastné meno – to je ďalší psychologický prvok príbehu – pretože v tú noc, kedy stvoriteľ Frankenstein svoj výtvor oživil, v hrôze a s odporom od neho ihneď utiekol a ponechal ho svojmu osudu.

Desivý a zároveň dojemný príbeh stvoriteľa a jeho výtvoru – obaja beznádejne blúdili životom a zároveň proti sebe bojovali – symbolicky vrcholí v bezútešnom arktickom prostredí neďaleko severného pólu.

Frankenstein teda nie je dielo o bezcitnom vraždiacom monštre, ako by sa mohlo zdať z povrchných rozborov knihy a populárnych filmov. V hĺbke dejovej línie sa skrýva s citom napísaný príbeh o vášni a pomste, o vytrvalosti a odhodlaní, o osamelosti a neporozumení, ale aj o pocite viny a osudovej neodvrátiteľnosti trestu.

Ako sa v mysli len 18-ročnej Mary mohol zrodiť temný príbeh trpiaceho netvora, odvrhnutého svojim stvoriteľom a vlastne celým ľudstvom? Iste ju k tomu viedli nielen povahové sklony a pochmúrne leto bez slnka, ale aj jej životný príbeh.

Mary stratila matku tak skoro po narodení, že si ju ani nemohla pamätať. Nikdy si neporozumela s nevlastnou matkou (jej otec sa znova oženil, keď mala 4 roky) a neskôr zažila odvrhnutie spoločnosťou pre svoj škandalózny milostný vzťah so ženatým Percym – vzťah, s ktorým jej otec búrlivo nesúhlasil, takže utiekla z domu a spoznala život štvanca prenasledovaného dlhmi. Hlboko ju zasiahla smrť predčasne narodenej dcérky pár týždňov po pôrode (1815).

Z dnešného pohľadu je tento gotický román s romanticky trpiacimi hrdinami aj prvým literárnym varovaním pred silou vedy a rizikami jej zneužitia. Vtedajší recenzenti to však videli inak:

„Toto je veľmi odvážna fikcia… mali by sme to vyhlásiť takmer za bezbožné,“ napísal dobový kritik v marci 1818.

***

„… hrôza, ktorou toto dielo ovplýva, je príliš groteskná a bizarná… ak naša autorka dokáže zabudnúť na jemnosť svojho pohlavia, nie je dôvod, prečo by sme to mali robiť my; a preto román odmietneme bez ďalšieho komentára,“ uvádzala iná recenzia zo septembra 1818.

***

„… strašný a až do poslednej chvíle zaujímavý Frankenstein je určite jedným z najoriginálnejších diel, aké kedy vznikli zo ženského pera,“ písalo sa v recenzii z roku 1831, kedy vyšlo autorkou upravené druhé anglické vydanie Frankensteina.

Ďalšie osudy Mary Shelley

Mary Wollstonecraft Shelley pokračovala v spisovateľskej tvorbe. Z pohľadu sci-fi je najzaujímavejší román The Last Man (1826). V tomto apokalyptickom románe, ktorého dej autorka umiestnila do roku 2073, zdecimuje ľudstvo morová epidémia – hlavný hrdina pochová postupne celú svoju rodinu a zostáva sám uprostred vymretej Európy.

V osobnom živote ju prenasledovali tragédie, podobné osudom jej literárnych hrdinov. Tri deti jej zomreli. Jej manžel Percy sa za podivných okolností utopil na plachetnici v roku 1822. Mary sa naďalej venovala písaniu a svojmu jedinému preživšiemu synovi. Jej zdravotný stav sa postupne zhoršoval, až v roku 1851 zomrela vo veku len 53 rokov.

Nešťastnému osudu neunikli ani lord Byron a jeho priateľ, lekár a spisovateľ John Polidori. Búrlivák lord Byron sa osobne angažoval v gréckej vojne za nezávislosť proti osmanskej nadvláde. V roku 1823 v Grécku ochorel a zomrel. Vtedy už bol Dr. Polidori dva roky mŕtvy – v depresiách a dlhoch spáchal samovraždu.

Frankensteinovi sa však aj po viac ako 200 rokoch výborne darí.

Moje hodnotenie knihy:

Filmy:

Z filmov o Frankensteinovi uvádzam tie najzaujímavejšie:

• nemý 16-minútový snímok Frankenstein (1910) – vôbec prvé filmové spracovanie Frankensteina,
• slávne klasické filmy od Universal Pictures: Frankenstein (1931) a Frankensteinova nevesta (1935),
• a samozrejme film s Robertom De Nirom z roku 1994 – nazvaný takisto Frankenstein (Mary Shelley’s Frankenstein).

Zdroje a odporúčaná literatúra:

1. Frankenstein. Mary W. Shelley. Bratislava, 2016, Petit Press. Kniha zo série Knižná klasika denníka SME, vo vynikajúcom slovenskom preklade, 176 strán (skrátená verzia románu).
2. Frankenstein. Mary W. Shelley. Praha, 2022, Take Take Take. Oproti slovenskej knihe z bodu 1 má táto kniha v češtine 403 strán. Je to luxusné vydanie s ilustráciami, odborným úvodom k Frankensteinovi a na záver so zaujímavým doslovom editorky. Skvelý preklad, prekrásne technické spracovanie knihy. Nahradiť pôvodné anglické výrazy ako „creature“ alebo „daemon“ výrazom „ne-tvor“ bol smelý nápad. Ak sa Mary Shelley rozhodla nazvať to démonom (celkom v štýle gotického románu), premenovať to na ne-tvora je proti duchu pôvodného diela. Ale na strane druhej, výraz „ne-tvor“ znie ako pravé SF. Na záver ešte pochválim použitie pôvodných anglických mien (Elizabeth namiesto Alžběta a pod.) – počeštenie anglických mien, bežný to zlozvyk českých prekladateľov, by Frankensteina rozhodne nepotešil.
3. Kronika SCI-FI. G. Haley a kolektív. Praha, 2015, Volvox Globator.
4. Putování na stroji času. Vladimir Gakov. Praha, 1988, Lidové nakladatelství.
5. Stvořitelé nových světů. Antológia sci-fi. Praha, 1990, Art-servis. (doslov od Iva Železného).
6. https://cs.wikipedia.org/wiki/Frankenstein
7. https://cs.wikipedia.org/wiki/Mary_Shelley
8. https://romantic-circles.org/reviews.html
9. https://www.gutenberg.org = prečítajte si Frankensteina v anglickom origináli online.

TIP: Román Mary Shelley The Last Man bol v roku 2024 konečne vydaný aj v slovenčine ako Posledný človek (nakladateľstvo Európa) a v češtine ako Poslední člověk (nakladateľstvo Academia).

Kam ďalej?

Vyberte si z obsahu tohto webu:

---

© Roman Plencner.

AntiSpam: komentáre obsahujúce url adresu (www, http, https) sú automaticky vymazané.